Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Žijem knihami a to hovorí za všetko :-)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Zoznámila sa s mužom svojich snov. Je krásny, pozorný a možno až príliš dokonalý. Ale keď sa jednej jej priateľke udeje tragédia, začína sa reťazec podozrení, kde nič nie je také, ako sa zdá. Psychologický triler Frajer od autorky bestsellerov Freidy McFadden vás pohltí od prvej strany až po šokujúci záver.
---- Natiahnem ruku a položím ju na kľučku. Napadne mi, že by som možno mala zavolať políciu namiesto toho, aby som to vyšetrovala na vlastnú päsť. Na druhej strane, ja som už tu. Nechcem volať políciu pre nič za nič. Možno je v poriadku. Možno je všetko úplne v poriadku.
Pomaly otáčam kľučku. Otvorím dvere a zbadám jej manželskú posteľ s dekou v levanduľovej farbe.
A keď si všimnem, čo je na posteli, začnem vrieskať.----
Frajer je skvelé čítanie po mierne opatrnom rozbehu naskočíte do zrýchľujúceho vlaku a jeden zvrat strieda druhý. Freida výborne strieda súčasnú linku so Sydney, jej priateľkami Gretchen a Bonnie, s nepríjemným Kevinom, expriateľom policajtom Jakeom a Záhadným neznámym... S linkou Kedysi, kde sledujeme tínedžera Toma, jeho násilníckeho a večne ožratého otca, ktorý bije matku, ale najmä jeho absolútnu zamilovanosť do Daisy Driscolovej.
Autorka vás postupne vtiahne do sveta klamstiev, manipulácie a psychologickej hry, z ktorej niet úniku. V mysli sa vám preháňajú znepokojujúce otázky o dôvere, láske a samotnom prežití. Myslíte si, že viete, čo sa deje, odhalili ste ho...ale o pár strán začnete pochybovať. Vynárajú sa rôzne temné pravdy z minulosti a zrazu neviete, či sú všetci tými, za koho sa vydávajú. Nastupuje jemná čitateľská paranoja a vy prevraciate jednu stranu za druhou, aby ste to konečne odhalili a zistili pravdu.
Freida vie priniesť zvraty práve vo chvíli, keď si myslíte, že viete. Výborne pracuje s otázkami identity, pocitom traumy, s podstatou dôvery. Každá kapitola vás núti čítať ďalej... a koniec vás dostane.
Psychotriler Frajer má svižné tempo, napätie, nečakané zvraty. Presne to, na čo sme u Freidy McFadden zvyknutí a čo máme na nej radi. Nech je to aj šablóna, podľa ktorej ide takmer v každej knihe, no podstatný je samotný príbeh, postavy a zvraty, ktoré vie vymyslieť.
Veľmi príjemné prekvapenie, chcel som skúsiť Fionu Davis a rozhodne to nie je posledná kniha od nej.
V príbehu dostanete napínavý dej, ktorý prepája múzejné kulisy s egyptológiou a nebezpečnými archeologickými lokalitami. Autorka má evidentne za sebou dôkladný výskum, naprieč históriou, vie toho veľa o egyptológii, o móde. Vytvorila silné ženské postavy, ktoré sa snažia presadiť v mužskom svete archeológie, i vedy ako takej.
----- Veľký predmet bol sarkofág a balík ležiaci vedľa neho zase mumifikované telo.
Podišli bližšie. Múmia ležala na podlahe ovinutá ľanovými pásmi a spod látky jej vytŕčal ľavý palec s neporušeným nechtom. Dokonalý necht, aj po tisíckach rokov. Egyptský proces mumifikácie bol dlhý, trval sedemdesiat dní, ale vďaka tomu, že balzamovači z tela odstránili všetku vlhkosť, dokázali ho tak dobre zakonzervovať, že až na prirodzené stmavnutie pokožky vyzeralo telo neuveriteľne živo, a dokonca sa zachovali aj pramienky vlasov.
Samotný proces Charlotte pripadal dosť desivý. Zosnulému vybrali všetky vnútorné orgány vrátane mozgu, ktorý po kúskoch povyťahovali nosom. Ponechali mu len srdce a ostatné orgány pľúca, pečeň a žalúdok vložili do kanop, ktoré následne pochovali spolu s nebožtíkom. Potom telo uložili do špeciálnej soli, nechali ho vysušiť, zavinuli ho do stoviek metrov ľanu a nakoniec ho vložili do rakvy.-----
Autorka príbehom zároveň nastoľuje zásadné otázky o vlastníctve neoceniteľných starovekých pamiatok; poukazuje na to, ako sa s nimi občas nedbalo narába, ako sa strácajú, putujú do súkromných rúk.
Ak máte radi historické mysteriózne príbehy s ženskými hrdinkami, zaujíma vás zákulisie Metropolitného múzea, móda 70. rokov, či egyptológia a archeologické vykopávky siahnite po knihe Ukradnutá kráľovná. Nebudete ľutovať.
----- „Zdá sa, že pred nami ukrývate tajomstvá. Povedzte mi, čo je zač tento náhrdelník,“ vyzvala ho.
„Tento typ náhrdelníka sa volá golierový, je z korodovaného skla a pigmentu, ktorému sa hovorí egyptská modrá. Skladá sa zo stoviek drobných hieroglyfov symbolizujúcich nefer, ktoré pripomínajú drobné lyžičky. Egyptské slovo nefer znamená dobrý alebo krásny a remeselné vyhotovenie i veľkosť náhrdelníka naznačujú, že asi patril členke kráľovskej rodiny. Objavili ho v roku 1936 v Údolí kráľov a vzadu je označený menom faraónky Hathorkáre, ktorá vládla v ranom období Novej ríše. Je jediný svojho druhu.“
„Faraónka, vravíte?“
„Presne tak.“-----
Príbeh mustanga menom Nebo vás zavedie do americkej prérie, kde sa mladý žrebec učí prežiť, dôverovať stádu a nájsť svoje miesto v drsnom, no nádhernom svete divokej prírody. Autorka Rosanne Parry nadväzuje na svoju úspešnú tvorbu pre deti a mládež a opäť dokazuje, že pútavé príbehy môžu niesť hlboké posolstvo.
Kôň menom Nebo je krásne ilustrovaný príbeh, ktorý uzatvára faktografická príloha o koňoch a ich úlohe v poštovej službe Pony Express v 19. storočí. Tú určite ocenia všetci milovníci zvierat. Knižka ideálna pre čitateľov od 11 rokov, ale určite si v nej budú s chuťou listovať aj dospelí, milovníci zvierat a koní, či histórie.
Pre tento príbeh si autorka vybrala pohorie Virginia Range najmä preto, že je tam nádherne. „No vybrala som si ho aj preto, že sa nachádza v blízkosti miesta, kde bola objavená bohatá žila striebra nazývaná Comstock Lode, a že tadiaľ viedla trasa Pony Expressu. A do tretice som si ho zvolila preto, lebo tu pôsobila pozoruhodná žena menom Velma Johnsonová.... Keď Velma videla, ako kruto sa zaobchádza s divými koňmi, rozhodla sa s tým niečo urobiť,“ píše v knihe.
Citlivo napísaný príbeh o voľnosti, prežití a sile prírody, ktorý si získal srdcia čitateľov všetkých vekových kategórií. Keďže je prerozprávaný z pohľadu samotného koňa, dodáva to textu výnimočnú perspektívu. Môžete sa tak ponoriť do sveta zvierat a vnímať krajinu, inštinkty aj hrozby jeho očami.
Silný príbeh nielen pre deti
Autorka spolupracovala s ochranármi, aby zobrazila realitu divokých koní čo najvernejšie vrátane zásahov človeka do ich prostredia.
Nádherný, pútavý, ale aj silný príbeh, ktorý dokazuje, že aj detská literatúra môže byť rovnako inšpiratívna a dôležitá ako dospelá. Príbeh plný napätia, nádeje a hlbokého porozumenia prírode. Možno aj vás donúti zamyslieť sa nad tým, ako vnímame voľne žijúce zvieratá.
Tvoja rodina nie je tvoj osud je psychologicko-populárna publikácia, ktorá vychádza z modernej psychológie, epigenetiky a praxe traumy. Autorka vysvetľuje, ako nás ovplyvňujú nevypovedané, potlačené alebo neodžité traumy našich predkov rodičov, starých rodičov či praprarodičov. A ako sa tieto vzorce prenášajú z generácie na generáciu.
Noémi čerpá zo skutočných prípadov zo svojej praxe, zároveň kombinuje odborné poznatky so silnou empatiou a zrozumiteľnosťou. Rozoberá témy ako:
•opakujúce sa partnerské zlyhania,
•emocionálna nedostupnosť,
•sebapodceňovanie a rôzne závislosti,
•neželané deti a dosah v dospelosti
•zlyhávanie v rodičovstve
•ako nás ovplyvňuje parentifikácia?
•ovplyvňuje nás to, ak rodičia chceli iné pohlavie dieťaťa?
Rodinní terapeuti zastávajú názor, že každá rodina má nejaké tajomstvo a je len otázkou času, kedy vypláva na povrch. Sú aj takí, ktorí sa domnievajú, že rodiny často žiadajú o terapeutickú pomoc práve z toho dôvodu, aby sa tieto nezriedka dlhé, desaťročia ukrývané, zamlčané či zatajované znepokojivé príbehy konečne dostali na povrch.
Kniha sa stala bestsellerom v susednom Maďarsku a preložili ju do viacerých jazykov vrátane slovenčiny a češtiny. Mnohí hovoria, že im kniha "zmenila život" alebo pomohla pochopiť vzťah s rodičmi, deťmi i samým sebou.
Psychológovia a terapeuti ju odporúčajú ako doplnkovú literatúru k práci na sebe.
Skvelá kniha určená každému, kto chce porozumieť svojej psychike a vnútorným vzorcom správania. Ak chcete pochopiť ľudí, ktorí riešia rodinné, partnerské alebo emocionálne problémy.
Jorn Lier Horst dokazuje, že stále patrí nielen medzi najlepších nórskych, ale severských autorov krimi. V sérii William Wisting napísal už 18.knihu, ale nejde na autopilota, nepodlieza latku skôr naopak. Ide na plný plyn a znova ponúka perfektnú detektívku o rodinách, ktoré dobehli klamstvá a podvody. Premyslene buduje napätie a ukazuje, že zločinec sa môže ukrývať až desivo dlho...a ako nám dokáže strach ovplyvniť na celý život...
William Wisting je stále ten skúsený a dôsledný detektív, ktorý sa snaží vyrovnať s náročným prípadom a zároveň čelí výzvam osobného charakteru. Nemôžete ho nemilovať
Nemáme tu žiadnych superhrdinov, ktorí by čarovali s indíciami, stopami, či dôkazmi. Horst opisuje policajné vyšetrovanie tak, ako ho zažil počas dlhých rokov on sám a aj preto je to také autentické a uveriteľné. Je zručným rozprávačom, ktorý čerpá z vlastných skúseností vyšetrovateľa, ale tiež má cit pre zobrazenie vzťahov, ktoré si prechádzajú ťažšími chvíľami a sú tvrdo skúšané.
Príbeh má dôkladne prepracovaný dej, s dôrazom na detail a autentickosť. A samozrejme, opäť sa riešia morálne dilemy.
Detektívky zo záhradky je prvý diel úspešnej série z južného Burgenlandu, ktorá sa stala v susednom Rakúsku bestsellerom. Prvý diel vyšiel už v 13.vydaní a získal viaceré ocenenia, okrem iného Zlatú knihu Rakúskeho združenia knižného obchodu na Buch Wien 2023.
Je to pohodový cosy crime, v ktorom nájdete okrem krimi zápletky a záhadnej mŕtvoly aj veľa lásky, záhradkárskych prác a jeden špeciálny záhradkársky klub.
Kniha má humor, ľudskú drámu a ľahko ironickú krimi líniu, čo z príbehu robí skvelý čitateľský zážitok. Budete mať chuť vybrať sa do Burgenlandu a možno začnete pokukovať po záhradke, aby ste si tiež niečo vypestovali.
Ako povedal šéfredaktor jedného rakúskeho periodika, Martina Parker dala južnému Burgenlandu šmrnc Paríža, vzrušenie New Yorku a noblesu Londýna.
Bonusom nie je len krásne prostredie Burgenlandu, ale dozviete sa veľa aj o umení, kultúre a kuchyni tohto rakúskeho regiónu. Dostanete tiež rýchlokurz záhradkárčenia pre začiatočníkov vedeli ste, že dážďovky majú údajne až desať sŕdc? Alebo že motýle milujú piť svoj vlastný moč?
V tejto knihe sa perfektne snúbi napätie a čierny humor. Budete sa uškŕňať a možno chvíľami zo srdca smiať. Martina Parker vykreslila postavy s láskou a do detailov, udržiava vás v strehu, ťahá so strany na stranu a ani neviete ako, a ste na konci.
Slnkom zaliate uličky, poháre rosé, vôňa levandule a francúzske dobrodružstvo. Mesiac v Provence je feel-good príbeh, ktorý vám prinesie nielen dovolenkovú náladu, ale aj otázky o tom, čo vlastne znamená byť šťastná.
Román je oslavou druhých šancí, sebapoznávania a krásy jednoduchého života v Provence. Gillian Harvey vnáša do príbehu autentickosť a lásku k francúzskemu vidieku. Kniha je ideálna pre čitateľov, ktorí hľadajú inšpiratívne a srdcervúce príbehy o nových začiatkoch. Odporúčam čitateľkám Jenny Colgan, Lucy Diamond, Jill Mansell či Julie Caplin.
Najpríšernejšia, pretože veľmi realisticky a uveriteľne ukazuje, ako jedno obyčajné rozhodnutie môže zničiť svet do pár hodín. Bez preháňania.
Najúžasnejšia v zmysle, že to robí tak dôsledne, svedomito, podporená množstvom odborníkov, vedeckých prác, experimentov a testov. Ukazuje, čo sa môže stať...a že sme teraz k tomu oveľa bližšie ako kedykoľvek predtým. Bližšie ako počas studenej vojny...
Takmer 380 strán, z ktorých mrazí, desí a vy miestami zostávate s otvorenými ústami. „Žiadna malá jadrová vojna neexistuje. Svet môže zaniknúť v priebehu niekoľkých hodín,“ tvrdí spisovateľka Annie Jacobsen. Už dve minúty po výbuchu jadrovej bomby bude na svete viac než milión obetí a umierajúcich...
Scenár výbuchu, minúty po ňom a dôsledky pre ľudstvo popisuje veľmi sugestívne.
Jadrová vojna je vlastne scenár, ako by mohli vyzerať chvíle po odpálení zbrane s jadrovými hlavicami, je založený na faktoch pochádzajúcich z exkluzívnych rozhovorov s rôznymi odborníkmi, ktorí celé desaťročia spolupracovali na príprave týchto desivých procedúr. Plány súvisiace s globálnou jadrovou vojnou patria medzi najprísnejšie strážené tajomstvá americkej vlády.
V prvých dvoch kapitolách sa venuje Peklu na zemi, čiže výbuchu megatonovej termonukleárnej zbrane vo Washingtone. Práve hlavné mesto je prvý terč pre nepriateľské krajiny, ktoré disponujú jadrovými zbraňami. „Každý v hlavnom meste sa najviac obáva útoku proti Washingtonu, ktorý príde ako blesk z jasného neba,“ vraví Andrew Weber, bývalý hlavný poradca amerického ministerstva obrany pre obranné programy proti jadrovým, chemickým a biologickým útokom. „Blesk z jasného neba“ je označenie Jadrového veliteľstva USA pre „rozsiahly neohlásený [jadrový] útok.“
Jadrový útok na Pentagón je prvým dejstvom scenára, na konci ktorého je koniec civilizácie, ako ju poznáme dnes. Takto vyzerá svet, v ktorom v súčasnosti žijeme. Scenár jadrovej vojny podľa tejto knihy sa môže začať už zajtra. Alebo ešte dnes. „Svet môže zaniknúť v priebehu niekoľkých nasledujúcich hodín,“ upozorňuje generál Robert Kehler, bývalý veliteľ Strategického veliteľstva USA.
Nasledujú kapitoly Prvých 24 minút, Ďalších 24 minút a Ďalších (a zároveň posledných) 24 minút.
Už tu chcete skončiť, zimomriavky vám celý čas naskakujú na chrbte, na šiji, no čítate ďalej. O tom, ako by vyzerali ďalšie týždne a mesiace, a kam to celé smeruje po jadrovej vojne.
„Ľudstvo sa nachádza iba jeden omyl, jeden nesprávny odhad od jadrovej apokalypsy,“ varoval generálny sekretár OSN António Guterres v roku 2022. „Je to šialené. Musíme zmeniť kurz.“
A práve to je zámer tejto knihy Jadrová vojna. Rukolapne ukázať, aká hrozná by bola jadrová vojna. Ide o mimoriadne sugestívnu knihu, ktorá až príliš názorne približuje, aká príšerná budúcnosť nás čaká, ak sa nespamätáme.
Ozempic. Wegovy. Nové lieky, ktoré sľubujú revolúciu v boji s obezitou. Prípravky, ktoré v posledných rokoch spôsobili obrovský rozruch. Ale je všetko naozaj také jednoduché, ako sa zdá?
V knihe Zázračné lieky britský novinár a spisovateľ Johann Hari odhaľuje fascinujúce, no zároveň znepokojivé zákulisie najnovšej éry liekov na chudnutie. Dokonca si sám začal pichať Ozempic, aby zistil, či a ako funguje, aké sú vedľajšie účinky, čo mu hrozí a aké sú skúsenosti iných ľudí.
„Aby som pochopil, čo tieto lieky znamenajú pre nás všetkých, vydal som sa na cestu okolo sveta, počas ktorej som vyspovedal viac ako stovku odborníkov a ľudí, ktorých sa tieto otázky týkajú. Spoznal som niektorých z kľúčových vedcov, ktorí tieto lieky vyvinuli, ale aj ich najväčších kritikov,“ píše.
Skutočné zázračné lieky?
Lieky typu GLP-1 agonistov, ako je Ozempic či Wegovy, pôvodne vznikli na liečbu diabetu. Rýchlo sa však ukázalo, že majú aj „vedľajší účinok“, ktorý zmenil pravidlá hry: výrazné znižovanie hmotnosti. Zrazu sa milióny ľudí ocitli pred sľubom jednoduchšieho, rýchlejšieho a „vedecky podporeného“ chudnutia bez nekonečných diét a vyčerpávajúceho cvičenia.
Johann Hari sa vo svojej knihe pýta zásadnú otázku: Čo sa stane, keď ľudia začnú masovo užívať liek, ktorý mení vzťah k jedlu, telu a dokonca aj k sebe samým?
Hariho prístup je navyše veľmi osobný nielenže sa rozpráva s vedcami, lekármi a pacientmi, cestoval za nimi po celom svete... ale sám experimentuje s účinkami týchto liekov.
A výsledky nie sú čiernobiele.
----- Otvoril som oči a okamžite som cítil, že niečo nie je v poriadku. Keď som zaklapol budík, aby som ho vypol, zostal som ešte päť minút ležať a snažil sa prísť na to, čo to je. Prešli dva dni, odkedy som začal užívať Ozempic. Cítil som miernu nevoľnosť, ale nebolo to nič vážne keby sa to stalo v bežný deň, v ničom by mi to nezabránilo. Takže to nebolo ono. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, čo to je. Zvyčajne sa zobúdzam s vlčím hladom, no v to ráno som nemal chuť do jedla. Bola preč.-----
Áno, ľudia chudnú často dramaticky. Ale zároveň začínajú čeliť novým psychickým problémom, závislostiam, narušeniu vnímania vlastného tela a sociálnym dôsledkom, ktoré zatiaľ len začíname chápať. Hari tiež upozorňuje, že tieto lieky nevyriešia hlbšie príčiny obezity ako sú chudoba, stres, trauma a kultúrny tlak.
Zázračné lieky nie je kniha len o medicíne. Je aj o tom, ako spoločnosť definuje krásu, zdravie a hodnotu človeka a čo sme ochotní podstúpiť, aby sme týmto ideálom vyhoveli. Je to provokatívna, hlboká a miestami znepokojivá kniha. Hari nenabáda na paniku, ani slepo neoslavuje nové lieky. Ukazuje však, že každá „zázračná tabletka“ má svoju cenu a že cesta k skutočnému zdraviu je oveľa zložitejšia, než len schudnúť.
Všetci poznáme jej postavu Pippy Dlhú Pančuchu, mnohí sme čítali či už túto sériu alebo Deti z Bullerbynu, Zbojníkovu dcéru Ronju alebo Emila z Lonnebergy.
Astrid Lindgrenová bola úžasná spisovateľka...no aká bola ako človek? Ako písala svoje príbehy?
Presne o tom je beletrizovaný životopis od Susanne Lieder s jednoduchým názvom Astrid Lindgrenová. Mustread pre všetkých knihomoľov. Myslím, že jeden z najlepších životopisov v tejto sérii, ktorý približuje čitateľom svet Lindgrenovej pútavým, odľahčeným spôsobom z mnohých pohľadov.
-----„Nikdy nad nikým nelám palicu. Aj ty si len človek, ktorý robí chyby,“ hovorieval jej otec a Astrid si to vzala k srdcu. Raz jej dokonca povedal: „Niektoré veci musí človek skrátka urobiť, inak by nebol človekom, ale len hromadou ničoho.“
Astrid si to vtedy spojila práve s odpúšťaním a robila to tak vždy. Ak niekto nevie odpustiť druhému, je len kopou ničoho.-----
Tak ako bola Astrid neustále aktívna, pracovitá, niekedy až divoká, taký živý je aj tento príbeh. Od mladej novinárky, ktorá si práve priviezla do Štokholmu svojho trojročného synčeka Lasseho z Dánska, kde ho musela nechať niekoľko rokov u pestúnky.
-----"Na smutné alebo hrozné veci je vždy dobré nemyslieť, inak by sa to nedalo vydržať.“
„Myslíš?“
Položila mu ruku na srdce. „Tu si môžeš uchovať všetky krásne, úžasné a zábavné veci, ktoré zažiješ, aby si si ich mohol neskôr znovu pripomínať.“
„Ty to tak robíš?“
„Áno. Na zlé sa snažím čo najrýchlejšie zabudnúť a držím sa dobrého.“-----
Cez jej spisovateľské začiatky, inšpiráciu k príbehom a ako vznikali jej najslávnejšie diela...až po svadbu svojej dcéry Karin.
Astrid žila pre deti, napokon známy jej jej citát: „Ak sa mi podarilo rozjasniť aspoň jedno ponuré detstvo, som spokojná.“
Z knihy to cítiť a nielen lásku ku svojím deťom, ale ku všetkým, aj tým neznámym, ktoré náhodou stretla, ktoré ju oslovili na čítačkách a autogramiádach. V Astrid zostalo dieťa počas celého života, veď ešte ako dospeláčka lozila po stromoch. Možno aj preto sa vedela vcítiť do detskej duše a ponúknuť to, čo bude malých čitateľov baviť.
-----„Nemôcť sa hrať je čosi najstrašnejšie, najhroznejšie a najdesivejšie, čo si viem predstaviť.“ Z myšlienky, že už nemohli byť deťmi, doslova onemela. Ochromilo ju to. Ako mala ďalej žiť a dýchať? Byť dospelým je určite hrozne až na smrť nudné. Ako to len dospeláci mohli vydržať?-----
Príbeh napísaný veľmi citlivo, niekedy až dojímavo, nechýbajú ťažké momenty, starosti spisovateľky...ale aj jej láskavosť, obetavosť a čistá radosť, ak išlo o deti. Určite nebolo ľahké napísať tento životopis, lebo ako mi samotná autorka S.Lieder povedala, švédska spisovateľka si strážila svoj osobný život...no myslím, že to zvládla na jednotku.
-----„Čo ešte milujete, Astrid?“
Cítila, ako ju oblieva horúčava a posúva sa z hrudníka cez krk až do tváre. „Knihy. Milujem ich už od detstva... V podstate som hltala všetko, čo mi prišlo pod ruky. Páčili sa mi Tom Sawyer a Huckleberry Finn, Traja mušketieri, Ostrov pokladov, všetko od Julesa Verna, Robinson Crusoe, ale aj povesti a klasické rozprávky, hoci tie ma dosť desili.... a Annu zo Zeleného domu.“
Knihy Lucy Maud Montgomeryovej čítala veľakrát a ako to už pri obľúbených knihách býva, pri každom novom čítaní v nich človek nájde niečo iné, čo sa mu páči. Do Anny sa zamilovala hneď a rovnako ako ona túžila mať najlepšiu kamarátku, akou bola Diana Barryová. Po ďalšom prečítaní kníh na ňu hlboko zapôsobila poddajnosť Matthewa Cuthberta a nekonečne sa zamilovala do Gilberta Blytha.-----
Z knihy cítiť neuveriteľnú energiu, pozitívne naladenie, obetavosť, až má človek chuť sám sa zmeniť, polepšiť. Pretože ak čítate, čo všetko Astrid v živote musela prekonať, aké ťažké chvíle občas mala, že bola vďačná za kúsok sendviča od kolegyne...to vás musí naplniť dobrým pocitom. Tá kniha je krásnou poctou významnej detskej spisovateľke.
-----„Neuvažovala si, že by si svoje príbehy o Pippi dala na papier?“
Nahlas sa zasmiala. „Pretože začínam trochu zabúdať?“ „
Nie, to určite nie, ale mohla by si ich poslať do nejakého vydavateľstva.“
Astrid sa prekvapene pozrela na brata. Žartoval? Tváril sa vážne. „Vydavateľstvu? No tak, Gunnar. Viem si celkom dobre predstaviť, čo by ľudia povedali o mojich príbehoch.“-----
