Mexická vlna je najsmutnejšia a najkrajšia Matkinova kniha. Na rozdiel od prvých dvoch kníh sú však hlavné postavy tri – súrodenci Tereza a Henry a ich nevlastná sestra Verona,... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
Mexická vlna je najsmutnejšia a najkrajšia Matkinova kniha. Na rozdiel od prvých dvoch kníh sú však hlavné postavy tri – súrodenci Tereza a Henry a ich nevlastná sestra Verona, kvôli ktorej otec odišiel od rodiny. Napriek tomu sú však priateľmi... Čítať viac
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Chcete si túto knihu požičať z knižnice? Toto je zoznam knižníc, v ktorých ju majú. Po kliknutí na názov vás presmerujeme priamo na stránku knižnice, kde si môžete overiť jej dostupnosť a prípadne ju aj priamo rezervovať.
Mexická vlna
Maxim E. Matkin
Mexická vlna je najsmutnejšia a najkrajšia Matkinova kniha. Na rozdiel od prvých dvoch kníh sú však hlavné postavy tri – súrodenci Tereza a Henry a ich nevlastná sestra Verona, kvôli ktorej otec odišiel od rodiny. Napriek tomu sú však priateľmi...
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Naši škriatkovia odporúčajú
9,95 €
Vypredané
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Ako prvé dve (Polnočný denník, Slovart 2002, Láska je chyba v programe, Slovart 2004) aj tretí Matkinov román si mohli čitatelia na pokračovanie čítať v dennej tlači. Na rozdiel od prvých dvoch kníh sú však hlavné postavy tri – súrodenci Tereza a Henry a ich nevlastná sestra Verona, kvôli ktorej otec odišiel od rodiny. Napriek tomu sú však priateľmi. Mexická vlna je iná aj tým, že sa odohráva na Slovensku, aj tým, že hrdinov sledujeme v skutočne epickom rozpätí takmer dvoch desaťročí. Nájdeme v nej otrasné detské svetríky, zväzarmovské krúžky, koridory a štrnganie kľúčov na námestí, únos prezidentovho syna, zmarené referendum a rozdelenie republiky, zverejnenie zoznamov ŠtB, ale aj vstup do Európskej únie a postup Artmedie do Ligy majstrov… Ešte omnoho viac tvorí kulisy príbehov trojice súrodencov, len málo veselého v láske, v práci, v živote…
Ale nakoniec budete všetci prekvapení!
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Matkina som čítala asi po desiatich rokoch, myslela som si, že už som z tých kníh vyrástla a nebudú mi nič hovoriť. Mexická vlna však bola veľmi príjemná, trpká a bolestivá kniha. Štýl je typický matkinovský, občas floskuly, občas prílišné akozevznešené filozofovanie skryté za fľašou slivovice. Ako celok hodnotím fajn:)
Vždy sa mi páčila obálka Mexickej vlny. Zmes ohnivých farieb pripomínajúca vášeň, boj, spálené mosty aj nový začiatok. Ale čo ten názov? Striehla som, kedy a či vôbec bude vysvetlený a autor si z nás krásne „vystrelil“. Potiahol to rovno až na poslednú vetu (kto nechce vedieť, nech nečíta moje posledné slová). :D
Matkina v období jeho najväčšej slávy chválilo veľa ľudí. V Bratislave boli z neho všetci hotoví, že konečne niekto, kto píše tak, ako sa v BA naozaj žije. Ospevovali prvotinu Polnočný denník, s ktorým sa čitatelia zoznámili vďaka publikovaniu jednotlivých častí v Pravde. Musím uznať, že to bol výborný marketingovo-propagačný ťah, ktorý vďaka nemenovanej dennej tlači pôsobiacej až dodnes (nechápem, že to stále niekto číta), pomohol aj Evite s „Všetko alebo nič“. Viacerí mi Matkina odporúčali, ale mala som to na háku. Nelákal ma. Po dočítaní už aj viem prečo.
Kniha vyšla v r. 2005, čo je 19 rokov dozadu a pamätám si, keď som ju dopĺňala do výkladu kníhkupectva Modul (Panta Rhei ani Martinus ešte neboli na svete). Spolu so 6 časťou Harryho Pottera išli ako teplé rožky. Myslím, že aj Banáška s Polniškou si vtedy pre ňu prišli. :) Najmä ženy mi vraveli, že je super, že je to na našom trhu niečo iné, prudko čitateľné a ja netvrdím, že na tú dobu nebolo.
Nebyť audioknihy, ktorá ma zas raz nakopla, stála by mi v knižnici asi naveky. :D V podaní Mizziho interpretácie znela všelijako a miestami až nechutne nadržane. :D Aby ste ma správne pochopili Mariánovi idú veľmi dobre skôr negatívne postavy a utkvel mi v pamäti ako vrah, násilník a hajzel, čiže tlieskam za dobre odvedenú prácu pán Mitaš. Aj vďaka vám som si ju šupla rovno 2x po sebe a pri sexuálnych scénach ma krútilo odporom (z tvojho hlasu Mizzi). :D
Celkový dojem z románu mám vlažný, čo ma trochu štve. Začiatok bol totiž perfektný a „hodil ma do kresla“, ale už od 5-tej kapitoly sa pútavé písanie zmenilo na veľmi strohý, rýchly a zosekaný text. Niečo bez vysvetlenia, niečo bez logiky, začala som si vravieť, aké sú postavy sprosté a nereálne. Neviem, čo sa stalo, akoby autorovi nakázali, nech to skráti, vymaže rozsiahlejšie opisy a pretriedi myšlienky hlavnej rozprávačky presne to, čo sa mi na začiatku páčilo.
Opisované roky, tj. pokomunistické obdobie a príchod nového milénia mi rozprávaním občas pripomínalo Mornštainovej knihy, ale v tomto prípade predbehol Matkin, aj keď veľmi skromne a plytko. Až ma zaskočilo, či bolo naozaj potrebné toľké menovanie rôznych značiek na to, aby som sa akože topila v nostalgii alebo sa autor bál, že čitateľ nespozná obdobie „po štrnganí kľúčov“? :D
Ochabnuté pokračovanie by pokojne unieslo ďalších 100 strán. Možno by sa mi potom dostala pod kožu a trafenú Terezu by som chápala. Takto to bolo ploché, chladné, s nevyužitým potenciálom a v mojom prípade aj ľahko zabudnuteľné. Nedokážem oceniť autorovu výnimočnosť, ktorú viacerí chvália a snáď mi nebude mať za zlé, keď „MV“ označím sa obyčajný priemer. Priznávam, že som rozmaznaná a 19 rokov čítania rôznych žánrov a autorov urobilo svoje. Zrejme aj preto mi Mexická vlna nestačí.
Čudujem sa inak, že nie je sfilmovaná.
Slovensko predsa miluje filmy o socializme. :D
Príbeh nebudem rozoberať (traja súrodenci, vlastní aj nevlastní a všetko okolo toho). Len dodám, že nápad vôbec nebol zlý, ale vadili mi krátke vety a často jednoslovné odpovede v dialógoch, ktoré riešili vážne situácie. Keď som si ich ale predstavila v reálnom živote, priznávam, že nie každý koná hystericky a že existuje slovná a emočná stopka. Niekto je v takom šoku, že je rád, že povie aspoň to jedno posraté slovo, aj keď ho v hlave pichá vrece plné súvetí a vulgarizmov. :D
Teraz iba rozmýšľam ak je Mexická vlna považovaná za najlepšiu M.E.M. knihu, oplatí sa čítať aj ostatné jeho knihy? Mám taký pocit, že v mojom prípade netreba..
Jop a dozvedela som sa ešte jednu vec, a to tú, že autor je vlastne autorka. :D Možno som to aj v tej dobe vedela, ale môj mozog je ako ementálová špongia. Ja sa aj starej informácii, ktorú som kedysi zrejme vedela, poteším, ako horúcej novinke. :D Ach, život je krásny! :D
Čerešnička na záver - nedá mi necitovať vetu, z ktorej som sa skoro došťala!
„Ja ti poviem, čo je láska, keď koko. v pič. mľaská“.
KONEEEEEEEEEECCC! :D :D :D
„Láska je ako mexická vlna. Musíte ju odoslať a dúfať, že sa cestou okolo štadióna nestratí. Že nezmizne. Že časť citu pošlú iní ľudia ďalej a že časom dorazí až k vám. Občas to trvá, ale tak to už chodí. Málo čo prebieha predvídateľne.“
Vždy sa mi páčila obálka Mexickej vlny. Zmes ohnivých farieb pripomínajúca vášeň, boj, spálené mosty aj nový začiatok. Ale čo ten názov? Striehla som, kedy a či vôbec bude vysvetlený a autor si z nás krásne „vystrelil“. Potiahol to rovno až na poslednú vetu (kto nechce vedieť, nech nečíta moje posledné slová). :D
Matkina v období jeho najväčšej slávy chválilo veľa ľudí. V Bratislave boli z neho všetci hotoví, že konečne niekto, kto píše tak, ako sa v BA naozaj žije. Ospevovali prvotinu Polnočný denník, s ktorým sa čitatelia zoznámili vďaka publikovaniu jednotlivých častí v Pravde. Musím uznať, že to bol výborný marketingovo-propagačný ťah, ktorý vďaka nemenovanej dennej tlači pôsobiacej až dodnes (nechápem, že to stále niekto číta), pomohol aj Evite s „Všetko alebo nič“. Viacerí mi Matkina odporúčali, ale mala som to na háku. Nelákal ma. Po dočítaní už aj viem prečo.
Kniha vyšla v r. 2005, čo je 19 rokov dozadu a pamätám si, keď som ju dopĺňala do výkladu kníhkupectva Modul (Panta Rhei ani Martinus ešte neboli na svete). Spolu so 6 časťou Harryho Pottera išli ako teplé rožky. Myslím, že aj Banáška s Polniškou si vtedy pre ňu prišli. :) Najmä ženy mi vraveli, že je super, že je to na našom trhu niečo iné, prudko čitateľné a ja netvrdím, že na tú dobu nebolo.
Nebyť audioknihy, ktorá ma zas raz nakopla, stála by mi v knižnici asi naveky. :D V podaní Mizziho interpretácie znela všelijako a miestami až nechutne nadržane. :D Aby ste ma správne pochopili Mariánovi idú veľmi dobre skôr negatívne postavy a utkvel mi v pamäti ako vrah, násilník a hajzel, čiže tlieskam za dobre odvedenú prácu pán Mitaš. Aj vďaka vám som si ju šupla rovno 2x po sebe a pri sexuálnych scénach ma krútilo odporom (z tvojho hlasu Mizzi). :D
Celkový dojem z románu mám vlažný, čo ma trochu štve. Začiatok bol totiž perfektný a „hodil ma do kresla“, ale už od 5-tej kapitoly sa pútavé písanie zmenilo na veľmi strohý, rýchly a zosekaný text. Niečo bez vysvetlenia, niečo bez logiky, začala som si vravieť, aké sú postavy sprosté a nereálne. Neviem, čo sa stalo, akoby autorovi nakázali, nech to skráti, vymaže rozsiahlejšie opisy a pretriedi myšlienky hlavnej rozprávačky presne to, čo sa mi na začiatku páčilo.
Opisované roky, tj. pokomunistické obdobie a príchod nového milénia mi rozprávaním občas pripomínalo Mornštainovej knihy, ale v tomto prípade predbehol Matkin, aj keď veľmi skromne a plytko. Až ma zaskočilo, či bolo naozaj potrebné toľké menovanie rôznych značiek na to, aby som sa akože topila v nostalgii alebo sa autor bál, že čitateľ nespozná obdobie „po štrnganí kľúčov“? :D
Ochabnuté pokračovanie by pokojne unieslo ďalších 100 strán. Možno by sa mi potom dostala pod kožu a trafenú Terezu by som chápala. Takto to bolo ploché, chladné, s nevyužitým potenciálom a v mojom prípade aj ľahko zabudnuteľné. Nedokážem oceniť autorovu výnimočnosť, ktorú viacerí chvália a snáď mi nebude mať za zlé, keď „MV“ označím sa obyčajný priemer. Priznávam, že som rozmaznaná a 19 rokov čítania rôznych žánrov a autorov urobilo svoje. Zrejme aj preto mi Mexická vlna nestačí.
Čudujem sa inak, že nie je sfilmovaná.
Slovensko predsa miluje filmy o socializme. :D
Príbeh nebudem rozoberať (traja súrodenci, vlastní aj nevlastní a všetko okolo toho). Len dodám, že nápad vôbec nebol zlý, ale vadili mi krátke vety a často jednoslovné odpovede v dialógoch, ktoré riešili vážne situácie. Keď som si ich ale predstavila v reálnom živote, priznávam, že nie každý koná hystericky a že existuje slovná a emočná stopka. Niekto je v takom šoku, že je rád, že povie aspoň to jedno posraté slovo, aj keď ho v hlave pichá vrece plné súvetí a vulgarizmov. :D
Teraz iba rozmýšľam ak je Mexická vlna považovaná za najlepšiu M.E.M. knihu, oplatí sa čítať aj ostatné jeho knihy? Mám taký pocit, že v mojom prípade netreba..
Jop a dozvedela som sa ešte jednu vec, a to tú, že autor je vlastne autorka. :D Možno som to aj v tej dobe vedela, ale môj mozog je ako ementálová špongia. Ja sa aj starej informácii, ktorú som kedysi zrejme vedela, poteším, ako horúcej novinke. :D Ach, život je krásny! :D
Čerešnička na záver - nedá mi necitovať vetu, z ktorej som sa skoro došťala!
„Ja ti poviem, čo je láska, keď koko. v pič. mľaská“.
KONEEEEEEEEEECCC! :D :D :D
„Láska je ako mexická vlna. Musíte ju odoslať a dúfať, že sa cestou okolo štadióna nestratí. Že nezmizne. Že časť citu pošlú iní ľudia ďalej a že časom dorazí až k vám. Občas to trvá, ale tak to už chodí. Málo čo prebieha predvídateľne.“
Matkina som čítala asi po desiatich rokoch, myslela som si, že už som z tých kníh vyrástla a nebudú mi nič hovoriť. Mexická vlna však bola veľmi príjemná, trpká a bolestivá kniha. Štýl je typický matkinovský, občas floskuly, občas prílišné akozevznešené filozofovanie skryté za fľašou slivovice. Ako celok hodnotím fajn:)
Ako je možné, že som sa dozvedela až teraz po prečítaní Mexickej vlny, že Matkin písal príbehy na internete, keď to nie je prvá kniha, ktorú od neho mám prelustrovanú? Že mu/ jej dokonca vychádzali príbehy aj v dennej tlači? Už tak dávno som mohla byť nafetovaná jeho/jej vôňou, čo mi je až zimomriavkovo blízka... lebo vyžaruje niečo, čo chápem a s každou ďalšou stranou chcem toho srdcervúceho každodenného šuvixu stále viac. Lebo je moje svietielko na konci tunela, že nie som v tom sama. A to poteší. Maktin je prosto super psychohygiena. Takže tí, ktorí váhate, nebojte sa!
Stanka
Neoverený nákup
30.1.2021
.
Raz som citala knihu od Matkina a vobec ma nezaujala. Uz ani neviem o com bola. Dostala sa ku mne ale tato audiokniha a reku skusim lebo mam rada aj herca Mariana Mitasa, ktorý pribeh rozpráva. A musim povedat, ze ma fakt milo prekvapila. :) Pribeh o troch surodencoch je velmi zaujimavý. Prechádzame spolu s nimi ich laskami a skusenostami v obdobi od socializmu po kapitalizmus. Urcite odporucam. :)
Kristina Orion
Neoverený nákup
30.9.2020
Mexická vlna
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Od Matkina som čítala pár rokov dozadu 4 knižky, po rokoch som na ňu natrafila a povedala som si že si osviežim pamäť keďže som úplne zabudla obsah knihy.
Keď porovnám moje asi 16ročné ja, ktoré knihu prvýkrát čítalo a moje dospelé ja, vidím tam obrovský rozdiel dojmov.
16ročnej sa to páčilo, chcelo viacej kníh od tohto autora zatiaľ čo dospelý jedinec ani nie.
Postavy mi liezli skôr na nervy, boli maximálne nezaujímavé aj napriek tomu že 2 z 3 postáv boli v niečom výnimočné.
Tereza je jednoznačne najhoršia postava v knihe- hysterická, nevie čo chce a s kým chce, citlivá na svoje ego /priateľ jej povie že nebude sex kým si neuvedomí že žijú v spoločnej domácnosti a mala by po sebe upratovať...no naozaj dôvod zvoliť spiatočku.../, presťahuje na do podnájmu k jej budúcemu manželovi, ktorý by vlastne ani nebol jej budúci manžel kebyže sa jej zo srandy nespýta či s ním nechce chodiť, a ona si ako zázrakom uvedomí že vlastne hej, prečo nie, bývame spolu v podnájme, nikdy som nad tým neuvažovala ale keď to tak vravíš znie to ako dobrý nápad...veľmi lacné a rýchle vznikajúce medziľudské vzťahy sa mi nikdy nepáčili a v tejto knihe je ich ako maku.
Veronu by som prefackala, mám pocit že v knihe je vykreslená ako nejaký martýr. Nesie si so sebou traumy z detstva. Vďaka tomu vyrastie a dospie do divného dospelého človeka. Svoju dospelosť oslávi náhodným sexom s náhodným mužom, ktorého náhodou stretne v 25tke, tak sa s ním dá dokopy aj keď má rakovinu. V detstve stratila mamu, neskôr otca, takže podvedome asi do tretice chce stratiť do budúcna aj svojho milého - onkologického pacienta a do budúcna aj jej dieťa, ktoré bolo počaté pre sebeckú Terezu, ktorá si zmyslela že chce dieťa tak ho proste musí mať, aj keď nemá na to maternicu a vlohy.
Henry sa tvári ako užialený nikým nepochopený bisexuálny inteligent. V puberte je zamilovaný do spolužiaka, z ktorého mu ide puknúť jeho nepochopené nikým nechcené srdiečko, dokonca sa pokúsi zabiť - na to aký je inteligentný si mohlo vypočítať akú dĺžku lana potrebuje aby nedopadol pätami na zem keď skočí... Keď dej poskočí o niekoľko rokov dopredu, zistíme že vlastne sa o nič nejednalo, že ho to držalo iba mesiac celá tá jeho horibilná láska k spolužiakovi a chuť zabiť sa. Nakoniec sa z neho vykľuje milý lekár, ktorý súloží s pacientovou ženou, ktorá ho pošle k vode a ktorý nevie čo so životom. Rovnako ako jeho sestry a rodičia.
Môj názor je- nekupuj knihu, radšej si ju požičaj. Peace
Od tohto autora (autorky) som zvyknutá na knihy, ktoré sa mne osobne ťažšie čítajú a ťažšie sa v nich orientujem. Táto však bola predsa niečím iná - nebola taká ľahkovážna ako ostatné, ktoré som čítala. Bola viac vážna i keď stále si zachovala humor. Nepatrí medzi moje top, ale keďže ostatným knihám od autorky by som dala 3 hviezdy, tejto patria 4. :)
Ľahké, jednoduché a príťažlivé ako jeho všetky knihy. Uvažujem nad postavami ako nad reálnymi ľuďmi. Celý čas premýšľam, na koľko sú postavy vymyslené a nakoľko reálne...aj s ich zážitkami...
Matkinove knihy zo zásady nehodnotím negatívne. Pretože by som bola možno krutá. K jeho/jej knihám len toľko, že ak si chcete oddýchnuť a prečítať niečo nesilené, tak ste na správnom mieste. Oddychové čítanie a platí to pre všetky knihy, ktoré som od neho/nej zatiaľ čítala. ...... za mňa je Mexická vlna najlepšia z Matkinových kníh.
Adriana Vargova
Overený zákazník
12.8.2019
Určite odporúčam
Pre mňa bola toto najlepšia kniha od Matkina. Knižku som prečítala za 2 dní. Určite ju odporúčam prečítať, nebudete ľutovať.
Vierus
Neoverený nákup
2.2.2018
Matkin pise vyborne
Mne sa kniha,ako obycajne, velmi pacila, doslova zase nemozem z par vystiznych a vtipnych pasazi, Matkin je proste talent. Je to spickove citanie, hlavne pre podobne zmyslajucich cynikov. Perfektne, oproti istym "romanom" slovenskych autoriek, podla ktorych vznikaju dokonca aj rovnako slaboduche filmy s otrasnym obsadenim, je Matkinova tvorba ako zjavenie. Kvalita, osobne si myslim, ze je tam vela smutku, to ano, ale ked vypali tie svoje vtipy, isla som sa parkrat zadusit od smiechu. Matkin ma vzdy prekvapi, tie necakane genialne veticky su proste nezamenitelne.
Maxim E. Matkin je pseudonym slovenského spisovateľa, ktorý svoju totožnosť úzkostlivo tají. Mnoho ľudí tvrdí, že vedia, kto to v skutočnosti je, mnoho ďalších zas tvrdí, že Matkin sú práve oni. Nikomu z nich neverte. Matkin sa sám neprezrádza a kto to naozaj je, vie stopercentne len riaditeľ Vydavateľstva SLOVART a ten dal chlapské slovo, že to nikomu nepovie. V každom prípade môže vierohodne vyhlásiť, že Maxim E. Matkin je jeden človek a zatiaľ napísal jedenásť kníh, z ktorých väčšina sú bestsellery: Polnočný denník, Láska je chyba v programe, Mexická vlna, Mužské interiéry, Miluj ma ironicky, Aj ja teba, Nie na ústa, Žiadne prudké pohyby, Úplne najviac, Hviezda jasná a Zvláštne šťastie.
Maxim E. Matkin chce touto cestou poďakovať za všetku tú priazeň, ktorej sa mu od čitateľov dostáva, a pripíja na ich zdravie a lásku ku knihám, nielen k tým jeho, ale aj k tým, ktoré napísali úplne cudzí ľudia, o ktorých totožnosti sa nikdy nešpekulovalo. Žite, milujte, premýšľajte, čítajte, nebojte sa, buďte veľkorysí a na zdravie!
Vydavateľstvo Slovart pôsobí na slovenskom knižnom trhu od roku 1991. Od začiatku sa snaží prinášať čitateľom knihy, v ktorých rovnako dôležitú úlohu zohráva obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou. Prináša na knižný trh hodnotné knihy popredných slovenských i svetových spisovateľov, monografie špičkových výtvarných umelcov i modernú literatúru pre deti a mládež. Nechce sa stať najväčším vydavateľstvom na Slovensku, no chce byť vydavateľstvom najlepších kníh.
Vydavateľstvo vzniklo roku 1991 ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970. V čase vzniku sa vydavateľstvo zameriavalo na vývoz kníh do zahraničia, neskôr postupne na vydávanie kníh v slovenčine a češtine.
Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. Vo vydavateľstve Slovart však pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, preto si vyberajú podľa toho, čo pokladajú za dobré a samozrejme, že pritom ešte uvažujú aj o tom, čo si kúpi niekto iný.
A na ktorú knihu sú vo vydavateľstve Slovart najviac hrdí ?
"Určite tých kníh, na ktoré sme právom hrdí, bude dosť za viac ako 25 rokov fungovania vydavateľstva. Pre vydavateľstvo je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech. To je zhmotnenie vydavateľského remesla."
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Pevná väzba
